प्रणिपतनम् [praṇipatanam] प्रणिपातः [praṇipātḥ] प्रणिपातः 1 Falling at one's feet, prostration, submission; प्रणिपातप्रतीकारः संरम्भो हि महात्मनाम्
[R.4.64;] तद् विद्धि प्रणिपातेन परिप्रश्नेन सेवया
[Bg.4.34.] Obeisance, salutation, reverential bow; प्रणिपातपूर्वं स्वहस्तलूनः (पुष्पोच्चयः)
[Ku.3.61;4.35;] [R.3.25.] -Comp.
-पुरःसरम्, -पूर्वकम् ind. with an obeisance. -प्रतीकारa. averted or counteracted by prostration;
[R.4.64.] -रसः a magical formula pronounced over weapons.-शिक्षा teaching (one) to salute.